Múdra sova

Knihy boli a vždy budú mojou najväčšou slabosťou. Zbožňujem ich vôňu viac ako vôňu čokolády a kávy spolu ... Neviem si bez nich predstaviť žiadne Vianoce, narodeniny, meniny a u nás doma aj bežný darček len tak z lásky pre potešenie.

Isto za to môžu moji rodičia, že zo mňa vychovali fanatika do tých listov popísaných rôznymi písmenami a pomalovanými všakovakými farbami. Inak si to neviem vysvetliť. Rovnakých fanatikov "pevne dúfam" vychovám zo svojich dcér aj ja. Zatiaľ to vyzerá na dobrej ceste, nakoľko E ide s knihou nielen do postele, či tulivaku, ale knihy s nami cestujú autom a o toalete ani nehovorím. Na rozličných návštevách sa my často stalo, že domácim potriedila knižnicu.

M iba ako ukážem knihu už sa usmieva, často to funguje aj ako upokojúci prostriedok, keď už som unavená z neustáleho nosenia ju na rukách a ona nechce ležať, verte alebo nie, s knihou chce. Miluje prezeranie leporela. Zatiaľ však len z bezpečnej vzdialenosti a jedine pod dohľadom zodpovednej osoby (alebo E, lebo tá knihy stráži ako oko v hlave) nakoľko by sa nezaobišli bez kontaktu s jej ústami a tlačiacimi sa zúbkami. Neviem koľko takých útokov by vydržali. Našťastie nejaký múdry človek vymyslel tzv. knihy do vody, tie spĺňajú všetko, farebnosť aj kontakt s detskými tekutinami (veľká Vďaka) a ešte majú aj bonus - pískajú!!! :D